Plavby loďou Zemplínska Šírava
Plavby loďou Zemplínska Šírava



NAŠE PLAVBY
MESAČNÁ PLAVBA NA AMSTERDAM SAIL 2010
časť plavba na Amsterdam Sail



Konečne na ceste

Od ôsmej rána sme zháňali novú pneumatiku na vozík. Samozrejme to nebolo také jednoduché nakoľko je to pneumatika na vysokú záťaž. Približne o desiatej sme dorazili s novým kolesom k lodi, rýchlo sme ho namontovali a vyrazili na cestu.
Počasie nám praje. Je krásne slnečno a cesta do Prahy s monštrom zapriahnutým za autom pomaly ubieha.


Všade okolo samá voda

Celý piatok sme cestovali autom čo najďalej. Okolo jednej ráno sme zastali na veľkej pumpe za Prahou. Rýchlo sme sa presunuli do lode a zaľahli spať. Už v noci sa spustil dážď. Ráno na nás kvapčí nie len z oblohy, ale aj kondenzovaná voda zo stropu. Nie je to až také zlé, ale je to znak, že zážitky rôzneho druhu už sú na ceste.
Cestou do Ústí nad Labem, kadiaľ ťaháme loď s vozíkom sa lejú potoky vody. Vyzerá to na lokálne záplavy. To všetko občas v ukrutných kopcoch, kde musíme občas preradiť až na dvojku, aby sme to zvládli. A to som sa bál horského priechodu Makov na hranici SK-CZ. Ten bol úplná maličkosť. Vzhľadom na predpokladané počasie pre najbližšie dni nemá vôbec význam zostávať v Českosaskom-Švícarsku, kde sme chceli formou campu (loď by sa na dve noci zmenila na karavan) prežiť prvé dve noci a užiť si tamojšie krásy. V takomto počasí sa bohužiaľ po skalách behať nedá a podľa predpovede sa to ani v dohľadnom čase nezlepší.

Náš plán je rovno sa presunúť smerom k Hamburgu a tam vložiť loď do vody. To bolo rozhodnuté už skôr vzhľadom na vodné stavy Labe po celom toku, na základe predpovede počasia, ale aj na základe dlhodobých predpokladov, keďže po Labe by sme sa o niekoľko týždňov mali vracať aj späť. Zároveň sme mali stále nejaké problémy s prekonaním severného mora a náš plán toto porieši elegantným spôsobom.


Nákupy v Tescu

V Tescu v Ústí nad Labem, pyšne zaberáme celkovo 8 parkovacích miest. Posledné nákupy v Čechách a potom dlhá cesta cez Nemecko.
Podľa predpovede počasia by nás tam malo čakať lepšie počasie. Uvidíme...
Zatiaľ mám stále pocit, že sme len "za kopečkami", nemám pocit, že sme nejako ďaleko od domova. V skutočnosti však už za sebou máme cca 800km. Zatiaľ len autom.


Most v Magdeburgu a naftové rožky

Cestou do Hamburgu sme si nemohli nechať ujsť unikátny technický výtvor - vodný most blízko Magdeburgu.
Cestovanie už druhý deň bolo veľmi únavné a prestávka v polovici cesty padla každému vhod.
Po vjazde s našim kolosom do dedinky, kde bola 30km rýchlosť, cesta z tzv. mačiek a celkovo vjazd bol akýsi úzky sme našli miesto na ceste, kde by sa dalo zaparkovať. K mostu sme to mali možno 200m. Nemci nám však odporučili, že sa dá až priamo k mostu dostať autobusom, takže to musíme zvládnuť aj my. Zle sme však pochopili ich popis, čo v praxi znamenalo, že sme sa s autom a loďou vopchali do neskutočne úzkych uličiek nemeckej romantickej dedinky. Našťastie všetko dobre dopadlo, akurát k mostu sme museli šlapať možno kilometer :)

Križovanie rieky Labe s kanálom smerujúcim na Berlín formou vodného mostu bolo naozaj fascinujúce, hlavne keď sa týmto vodným mostom plavili lode nie zanedbateľných veľkostí.
Na moste sme rozložili piknik vo forme rožkov naplnených čínou, ktoré sme dostali ešte z domu. Tie v podpalubí nasiakli nejakú naftovú arómu a chutili naozaj výnimočne. Pomaly sa učíme, na čo si dávať pozor a tešíme sa na ďalší deň. Budeme papkať naftove rezne...


Karavaning s loďou

Cestou smerom Hamburg sme si užili napätie na diaľnici, kde sme najprv stihli natankovať auto na doslovne poslednej pumpe (na ďalšiu by sme už nedošli). Následne sme zas pretankovali loď - t.j. my na jednej strane tankujeme a na druhej (cez odvzdušnenie nádrže) už nafta vyteká von. Pumpár zdesený vybeháva z pumpy. Či to bolo našou mláčkou nevieme... Padáme plnou rýchlosťou preč.

Prechádzame Hamburg a vraciame sa niekoľko kilometrov spať k plavebnej komore asi 40km pred Hamburgom, kde plánujeme vložiť loď na vodu a splaviť úsek Hamburg - Cuxhaven (more) - Hamburg.
Následne loď zas vyberieme z vody a prenesieme ju autom za more, kde budeme pokračovať už iba na lodi.
Krásne vchody do vody, ktoré bolo vidno z Google boli zamknuté a určené len pre požiarnikov. Obchádzeme niekoľko kilometrový úsek Labe a dnes v noci budeme spokojní ak vôbec nájdeme nejaké miesto, kde by sme mohli prespať. S takým kolosom to vôbec nie je sranda. Všade totálna tma, vojsť do nesprávnej uličky nám môže pripraviť kopu problémov.

Sú už dve hodiny v noci, cestujeme už druhý deň a sprchu sme stále nevideli.
Nakoniec nachádzame celkom pekné miestečko. Budeme spať druhú noc v lodi položenej na vozíku, ale aspoň už nie na rušnej pražskej pumpe. Veľmi rýchlo všetci zaľahneme.
Na to, že sme zašli v zapadnutej dedinke do nejakej tmavej uličky je tam ráno nejaký nadmerný hluk. Okolo pol jedenástej sa postupne preberáme a zisťujeme, že sme v susedstve megacampingu. Na základe mojich predpokladov je blízko campu marína s vchodom do vody. Dnes už snáď budeme na vode.


Posledné prípravy pred plavbou

Zvyšok posádky dostal za úlohu upraviť ešte trochu lepšie kormidlá. Neskôr na plavbe hodnotím, že to bol perfektný nápad, nakoľko plnia svoju úlohu fakt skvelo. V praxi to znamená zobrať do rúk pílku a pekný kus z nich odpíliť.

Som po včerajšej jazde na smrť unavený, ale spať v lodi, ktorej kúsky sa odpiľujú je nemožné.

Vedľa nás je úžasná piesková pláž na Labe. Peťo nám z času na čas zmizne z dohľadu, kochá sa jej krásou. V čase objavenia vchodu do vody vidíme, že je odliv a vloženie do vody nie je možné, takže z brucha prichádzame na údaj, že to bude ok o cca 6 hodín.
Internet, alebo nejaké iné informáčné médium, ktoré by nám v tomto pomohlo sme zatiaľ neobjavili a know how, ako to zistiť z iných vecí zisťujeme až neskôr.
V každom prípade sa po hodinke idem informačne pozrieť ako to s tým vchodom vyzerá a zisťujem, že je vhodný čas. Začínam všetkých plašiť, ručná pílka pracuje 2x rýchlejšie. Šup, sup smer vchod. Všetko zvládame excelentne. Naše prvé spoločné pristánie k mólu dopadne tiež skvelo i keď stojíme na cudzom súkromnom mieste. Tu ešte rýchlo doladíme veci a odchádzame.


Na vode! Smer Hamburg

Po krátkej skúšobnej jazde pristávame k ďalsiemu mólu tentoraz pre nákladné lode a robíme si prvé nacvičovanie pristávacích manévrov. Zvládame to perfektne. Krátky oddych určený na prvý zápis do lodného denníka a pomalou jazdou vyrážame smer Hamburg. Na zápis sa nejako zabudlo :)

Počas pomalej jazdy si prvý krát na vode uživame náš provizórny na kolene vyrobený stolík z preglejky. Až terajšia situácia ukazuje ako je pre nás potrebný a o koľko ľahšie a komfortnejšie sa vďaka nemu funguje. Peťo sa zhostí úlohy šéfkuchára a o chvíľu sa už stôl zapĺňa dobrotami. Toto je pohoda na lodi, konečne si to fakt užívam.

Ako sa blížime k Hamburgu pred nami sa vynára stále väčšia a väčšia čierňava. Do Hamburgu vchádzame už počas mierneho dažďa a vietor stále viac a viac silnie. Začina to byť trochu adrenalínové. To pravé sa však začne až o chvíľu.

Vodná diaľnica Hamburg nás privíta veľkými loďami zakotvenými po bokoch, odbočkami do rôznych ramien s kontajnerovými loďami. Len priväzovacie koly pre takéto lode majú občas šírku našej lode. Predbiehajú nás, či križujú mnohé výletné lode, veľké lode, či vodné autobusy. Všetky fičia o dosť rýchlejšie ako my, takže uhýbanie je občas adrenalín. Tie vo vetre a daždi vytvárajú zážitky navyše vo forme vĺn, aké táto loď ešte nezažila. Posádka si to zjavne užíva. Karavaning im už nechýba. Mne vždy nie je všetko jedno. Občas tá loď robí zaujímavé kúsky na vlnách. Hlavne Tomčo občas predvádza šialené pohyby po lodi, keď si všímam, kde je na GPS tlačítko MOB (muž cez palubu). V daždi pobehuje po bokoch lode a inštaluje strechu.

V maríne priamo v centre nakoniec nachádzame nie len voľné miesto, ale zisťujeme, že v nedeľu tam nikto nie je, t.j. neplatí sa. Nakoniec sa podarí dostať aj do zamknutých spŕch. Ušetrili sme 15 Eur.

Všetci okrem mňa, keďže som z toho všetkého dosť unavený vyrážajú do mesta, kde zažijú naozaj VECI...
Večer pod svetielkami na palube v romantike prístavu rozprávajú svoje zážitky popri pristávaní celovysvieteného kolesového parníčku obludných rozmerov. Energiou ma napĺňa už len tá atmosféra...

Viac o zážitkoch z Hamburgu si môžete prečítať aj tu "preplavba cez Hamburg a naše prvé zážitky na vode"
(táto časť je od iného člena posádky a preto nie je priamo zaradená v tomto cestopise)



Vážna porucha na lodi

Aby sa nezdalo, že naše problémové zážitky sa predčasne ukončili náhodný pohľad do motorového priestoru odhalí zaujímavú skutočnosť. Motor sa pomaly ale iste trhá zo svojho umiestnenia. A keď hovoríme o motore, znamená to 500kg kolos s velikánskym točivým momentom. Zjavne bola výrobcom uchytenia podcenená jeho sila. Bohužiaľ sa jedná o poruchu, ktorá sa nedá opraviť inak ako ukončením plavby.
Pomocou drevených hranolov, ktoré sme našli v Hamburgskom kontajneri sa snažíme aspoň zafixovať aktuálny stav tak, aby sa nezhoršoval. Sme na začiatku svojej plavby a máme vážny problém. Sme už však tak ďaleko v našom sne, že sa sami pred sebou rozhodujeme problém bagatelizovať a plaviť sa ďalej. Snáď to tá loď vydrží... A ona to vydrží i keď ďalšie problémy na seba nenechajú dlho čakať. pozn. vzhľadom na tento problém už počas celej plavby neskúšame plavbu v sklze (rýchlu), aj keď je len málo úsekov, kde je to povolené, ale mohli by sme tým ušetriť dosť času.


Útek z maríny a útek z maríny

Ráno sme mali budíček o 6:00, veď platiť ráno za marínu to by sa už nevyplatilo :) takže sme určite nechceli stihnúť ranných zamestnancov.

Večer som si ešte užil 15 minútové parkovanie nemcov do maríny. Parkovali na vedľajšie parkovacie miesto a ja som 15 minút tŕpol, či ma nenaberú. Tvárili sa, že pomoc nepotrebujú a nakoniec zaparkovali prudkým nárazom do móla, pri ktorom sa vyklopil jeden z členov posádky a podľa kľúča, ktorý postrádal všetku logiku obrátil loď úplne opačne ako ju zaparkovali.

Po rannom úteku sme prešli Hamburg s plánom zakotviť na nejakej pieskovej pláži za Hamburgom. Pláže síce boli perfektné, ale všade zákaz kotvenia. Nakoniec sme vošli do minimaríny s plánom urobiť potrebné kontroly na lodi, niečo uvariť, dospať a pokračovať ďalej. Dostať sa do maríny po vode nebol problém, vyjsť však z nej cez zamknutú bránku dokázal len Peťo, ktorý ju preliezol nakoľko od rána sme zháňali aspoň kúsok chleba.

Nakoniec žiaden oddych nebol. Naivný predpoklad, že keď sme v maríne, kde je kopa lodí, že sme v bezpečí sa ukázal ako nesprávny po skúšobnom zapnutí sonaru, ktorý ukázal, že pod loďou je už iba pol metra vody. Rozdiel medzi prílivom a odlivom je v týchto miestach okolo 5 metrov a čím ďalej tým viac si to uvedomujeme. Takže zase útek z maríny. V tento deň už druhý.

Neskôr sa plavíme ešte smerom na Cuxhaven (more), kotvíme a spíme na pieskovej pláži. Potom využijeme silu prílivu a smerujeme späť na Hamburg.





Šialený Hamburg


Cestou späť sa plavíme cez Hamburg, kde do seba vráža sila prílivu z mora a rieka Labe. Po tom všetkom sa plavia lode robiace riadne vlny, ktoré s nami vôbec nemali zľutovanie. Chvíľami dokonca prší. To čo vzniká v tomto "mišmaši", je voda, kde sa vlny na loď tlačia zo všetkých smerov. Špička lode občas vystrelí do vzduchu a o chvíľu padá o zopár metrov nižšie. Zažiť toto včera tak mi asi nie je všetko jedno, naštastie sme už nazbierali nejaké skúsenosti, aj keď lode v Hamburgu a zbúrené Labe neustále testujú naše limity.
Odbočka do kanálov Hamburgu pre nás pre zmenu znamená, že sa na nás zozadu tlačia a trúbia výletné lode v oveľa menšom priestore. Po chvíli zas stresujem, či neolámeme antény o nízke mosty. Po tom ako odídeme z Hamburgu nám počasie prichystá niekoľkohodinovú plavbu v občasnom aj silnom daždi, takže si už skúšame aj kvapkajúcu vodu zo strechy. Prečo kvapčí len na jednom mieste? Práve na vodiča :(


Večera na lodi

Z Peťa sa vykľul profesionálny kuchár. Doslovne si to všetci uźívame. Dnes varil Peťo s Tomčom počas plavby (už po kľudnej Labe) a teraz si práve pochutnávame na večeri. Ja som dokonca dobrovoľne umýval riad, keď je o mňa takto postarané. Večeriame už zas na suchu. Vyberací manéver sa za očumovania nemcov podaril na prvý krát. Zajtra s loďou na vozíku "preskočíme" more, nakoľko preplavbu loďou cez more sme zhodnotili ako v mnohých smeroch komplikovanú a potom už pokračujeme iba po vode.


Wilhelmshaven

Po ďalšej karavaningovej noci na našom už klasickom mieste blízko megacampingu (znamená parkovanie zadarmo) vstávame s časovým plánom, že odchod je naplánovaný na 10:00. Raňajky už klasicky na lodi, sprcha v kempingu, WC-ko a pratanie pred presunom nakoniec pretiahne náš odchod na cca 12:30. Počas toho ešte porozkladáme na blízkej tráve na slniečku celú plátenú strechu a sušíme rôzne handry. Chvíľami si pripadáme ako cigáni v Belgicku na "výlete".
Trojhodinový presun lode Peťo s Tomčom klasicky prespia. Peťo si tak nestihne užiť ani most popod rieku, keď sme v nadmorskej výške -8m. Teda asi skôr hĺbke.
Vo Wilhelmshaven nachádzame vchod do vody (Nemci z maríny nám mailom tvrdili, že v meste žiaden vchod nemajú) a skladáme loď. Je to mierne adrenalínový zážitok, keď kvôli tomu Tomčo so Žabom krátkodobo zastavujú premávku.
Hľadanie maríny netrvalo dlho. Hneď v prvej sme zažili nadštandardné prijatie, pomoc pri pristávaní a zas sme ušetrili. Prežijeme tu piatu noc a za parkovanie, sprchy, WC sme zatiaľ dali len 13 Eur. No je tiež pravda, že sprchu sme zďaleka nemali každý deň.

Prvý krát vidíme Severné more. Jeho slanosť je cítiť vo vzduchu, keď sa podvečer prechádzame po promenáde. V prístavnom bazéne parkujú krížniky, ktoré majú väčšie delo ako je celá naša loď a v diaľke je dokonca U-boat (ponorka) z druhej svetovej vojny, ktorú si zajtra ešte detailne oboplávame. Centrum mesta nás nejako veľmi neosloví. Snáď len cenami. Veď sú menšie ako na Slovensku!
Večer si po dlhom čase užívame internet a v osvetlenom kokpite sa bavíme nad príspevkami v diskusiách. Zajtra nás čakajú radikálne iné zážitky. Len 20m širokým Ems Jade kanálom pôjdeme ďalšie dva dni na Nemecko-Holandskú hranicu.


Počasie

Za celú našu cestu sme zatiaľ zažili slnko len raz a to dnes doobedu, keď sme práve balili. Keď sme na lodi tak buď je zamračené, alebo prší. Našťastie sa jedná skôr o slabšie prehánky, búrku sme nezažili. V Hamburgu sme viac krát zažili dážď aj počas plavby. Teraz keď píšem tento článok tiež prší. Píšem ho vonku, v kokpite lode, takže pod strechou sa to ako tak dá. Aj keď všetci túžime po slnku, nie je to až také zlé ako by sa mohlo zdať. Čo sa týka vetra, ten našťastie veľmi nefúka, ovládanie lode by to radikálne zmenilo. V noci je príjemne, ale ráno by bolo pekné zobudiť sa do teplúčka, snáď príde aj to. Predpoveď ukazuje, že má naďalej pršat, neskôr dokonca hustý dážď... V Amsterdame naivne očakávame tropické horúčavy, snád nechce pršať dva týždne.


Varenie na lodi

Dnes sme prechádzali naše prvé 4 plavebné komory. Posádka si to zjavne užívala no Peťo nás dokázal zas prekvapiť. Už v tretej komore si kliďánko počas napúšťania komory varil ako keby o nič nešlo. A vyšla z toho zase riadna dobrota...
Podobne varil na Labe nezávisle na tom, že oproti nám občas išli lode, ktoré robili na varenie určite nie vhodné vlny. Dnes dokonca cedil zemiaky v horúcej vode priamo počas plavby zo zadného plata lode.

Kto umí, ten umí...


Ems Jade kanál

Už v noci sa tak rozpršalo, že som radšej behal skontrolovať, či moje príkazy, že matrace sa majú v noci kvôli možnému dažďu zbaliť boli dostatočne vypočuté.
Neboli. Ráno zachraňujem matrace počas dažďa a spím vonku v kokpite a priebežne kontrolujem stav vytopenia. Samozrejme to nie je zďaleka také zlé. Ja si to spanie vonku užívam. Neskôr sa však zobudiť do dažďa, fungovať v ňom na mokrej lodi nie je vôbec príjemné.
Po rannom nákupe vyrážame ešte na lodnú rýchloobhliadku Wilhelmshavenu a už si to valíme smerom na Ems Jade kanál. Ďaleko sme nedošli. Zastavil nás most s nízkou podjazdnou výškou. Trochu stresu, prvé manévrovanie na mieste a o chvíľu prvý nezabudnuteľný pohľad. Kvôli nám sa otáča velikánsky most. Pomaly vstupujeme do tenučkého kanálu, kde nás postupne čaká 42 mostov z toho je až 27 otáčacích, alebo dvíhacích.
Je vzrušujúce pozorovať ako pribehne človiečik, zastaví celú premávku a kvôli nám otvorí most. Kým sa my pomaly posúvame ďalej, sadá na bicykel, či auto a už beží k ďalšiemu.
Naša prvá plavebná komora nás čakala na cca 3-ťom kilometri. Dážď a stres, čo nás čaká. Nakoniec sme to zvládli excelentne. Prejazd komorou bol veľmi jednoduchý a posádke sa to páčilo. Takmer celý deň sme prežili na lodi, no vďaka 4-om komorám a množstvu otváracích mostov to nuda nebola. Aspoň pre mňa príjemné spestrenie, lebo tento kanál je radikálne iný ako nejaká plavba po Labe. Už na obed sa začína pomaly vyčasovať. Plavba na slniečku, alebo pri mrholení je úplne iná. Behať po celej lodi, ktorá je vpredu mokrá od dažďa, uväzovať laná, chystať fendre a podobne to je počas dažďa pekná otrava.
Podvečer za slniečka vplávame do útulného prístavu mesta Aurich.
Večer sa ešte zoznamujeme s rôznymi zaujímavými ľuďmi v prístave. Všetci vyzerajú na dôchodcov, ktorí na staré kolená na lodiach 2x väčších rozmerov bývajú a spoznávajú krásy krajiny z vody. Kto to nezažil nepochopí...
Jeden je dokonca bývalý kapitán veľkých kontajnerových lodí. Na dôchodku sa plaví s manželkou v cca 13m dlhej obytnej lodičke so všetkým komfortom na palube. Neskôr sa pomaly ukladáme na noc - jasnú, bezoblačnú a zimnú - pre každého, kto sa na noc nevie poriadne obliecť.


Nakupovanie a zásobovanie

Nakupovenie je téma, o ktorej nemám takmer vôbec prehľad. Isté však je, že pasovať Žabu za hlavného financmajstra našej výpravy nebola chyba. Svoju ružovučkú peňaženku (nevysvetľovať si zle, proste to s tou farbou tak vyšlo) úpenlivo stráži vrátane obsahu v nej. Nedovolí nám nakupovať bez rozmyslu a bez toho, aby sme mali pocit, že hladujeme, či sa stravujeme nejako podpriemerne sa držíme dosť pod finančnou hranicou, ktorú sme si na stravu dohodli.
Zatiaľ sme však mali šťastie a nakupovali sme vždy v lacných obchodoch, niečo ako náš Lidl. Z môjho neodborného pohľadu, ale aj z poznámok ostatných mám pocit, že nakúpiť sa tu dá lacnejšie ako u nás aj keď včerajšie šlapanie k obchodu Aldi nás stálo nemálo úsilia. Uvidíme ako to bude v Amsterdame. Ja sa určite stravujem nadštandardne oproti tomu, čo jem doma. Varenú stravu máme min. 2x denne a z môjho pohľadu sa stravujeme celkom pestro.


Ems Jade kanál druhý deň

Peťov budík má zjavne viac trpezlivosti ako my. Po cca 5-tom opätovnom zvonení sa všetci pomaly vypratáme z lode. Vonku sa deň začína takmer bezoblačnou oblohou a už ráno na nás poriadne páli slniečko. Konečne sme sa dočkali pekného počasia. Prejazd prvou komorou, už klasicky prebieha tak, že Peťo varí raňajky. Aj keď sú v komore okrem nás dve ďalšie lode s našimi skúsenosťami už stíhame fotiť, točiť aj sa baviť s luďmi z vedľajšej lode. Loď ako taká budí všade patričnú pozornosť. "Aká je to vlajka? Takú sme tu ešte nikdy nevideli." To sú klasické hlášky "komorníkov" ako ich ja volám i bežných ľudí z iných lodí.
Slniečko pečie stále viac a viac a my pomaly vchádzame do mestečka Emden.


Emden

Preplávame v Európe unikátnu komoru, ktorá má 4 vstupy a popod vŕby po romanticky vyzerajúcom vstupe vstupujeme do centra mesta, kde zakotvíme na móle miestnej maríny. Blízko nás parkuje megajachta, kde sa dnu možno skrýva nejaká známa celebrita. Čierne impozantné čudeso, ako niekto poznamenal, loď z pekla...
Kým Peťo ide na rýchlo obhliadku, my robíme opravy pokazeného dobíjania externej batérie, lakujeme stolík a dvere do WC.
Viete si predstaviť, ako parkujeme vedľa centra a zo strechy lode visí na špagátoch stolík, ktorý lakujem? Hold niektoré veci sa proste pred plavbou nestihli...

Mestečko je malé, ale príjemné, prístav siaha až do centra. Pozrieme si niekoľko lodí miestnu architektúru, zakotvíme v miestnom podniku, kde majú internet a po pár pivách ešte obídeme pár ulíc, dáme si zmrzku a späť na loď. Ráno musíme vstať presne načas, lebo z mesta vedie cesta len popod železničný most, ktorý sa zdvíha len v určitých hodinách aj to len v prípade, že sa nezasekne, ako sa mu to často podľa "hafenmajstra" stáva.


Na mori

Ráno vyrážame smerom k železničnému mostu v Emdene. Okrem nás tam nie je žiadna loď. Trúbime, chaosíme, Žaba behá po moste, ale či sa nakoniec otvorí netušíme. Presne v 8:55 sa most otvorí a ako jediná loď smerujeme z Emdenu smerom k moru. Loďou prejdeme ešte veľký prístav plný lodí rôznych veľkostí, vidíme lode, ktoré sa opravujú v suchých dokoch a smerujeme k morskej plavebnej komore. Jedno je isté. Bude oveľa väčšia ako to, čo sme doteraz zažili a čo nás čaká v nej a za ňou?
Po dostatočne dlhom krúžení pred otvorenou komorou sme dostali povolenie vplávať. Približujeme sa k pravému boku komory,keď sa celou komoru z ampliónu ozve ráznym hlasom niečo v zmysle "športová loď, vľavo". Morská komora je síce obrovská, ale preplávanie ňou je úplne bezproblémové. Vychádzame na more. Ak sa to tak dá nazvať možno 100km dlhý záliv Severného mora. Plávame proti prílivu a je to cítiť. Spotreba nám stúpa na dvojnásobok, ale čakať na odliv pre nás nebolo akceptovateľné. Podľa jednej lode, ktorú sme stretli ešte v Aurichu im práve plavba proti prílivu takto zabrala celý deň. My však približne za 2 hodiny už vplávame do kanálu holandského mesta Delfzijl. More síce nebolo kľudné, ale zďaleka sme nezažili také vlny ako robia okrem iného vodné autobusy v Hamburgu.


Eems kanál

Cez ďalšiu morskú komoru sa dostávame na kanál, ktorým smerujeme do mesta Groningen - jedného z najväčších miest na našej ceste. Na to, že je to už 8-ma komora na našej ceste nás i tak dokáže prekvapiť.
Priamo cez komoru prechádza zdvíhací most a do komory sa ku nám vtrepká plachetnica, takým spôsobom, že aj my aj ona sme pritlačení na opačné boky komory no medzi nami dvoma je menej ako zopár centimetrov miesta. Kanál, po ktorom sa plavíme je oveľa širši ako Ems Jade kanál a je na ňom aj úplne iná premávka. Zavesíme sa za veľkú nákladnú loď, čo nám zabezpečí, že nás všade čaká otvárací most. Teda až do chvíle, keď dôjdeme k mostu, kde už z jednej aj druhej strany stoja rôzne lode no most sa akosi neotvára a neotvára. Jedna veľká nákladna loď neuveriteľnej dĺžky vyzerá, že je pomaly opretá o most, ako čaká na otvorenie. Neskôr sa dozvedáme, že v oblasti je výpadok elektriny. To sme v Nepále, či v Holandsku?
Ešte taká hodinka a doplavíme sa do Groningenu a tam sa to začne...


Groningen - hanba v maríne

Vplávali sme do Groningenu. Peťo za kormidlom kýva žienkam, čo sedia na múrikoch okolo vody. Obzeráme sa, či by sme nemohli centrum oboplávať, ale mosty sú pre nás príliš nízke. Nejaká žienka na nás kričí cez amplión. Chcela nás nalákať do maríny, kde boli miesta tak úzke a zaplnené, že som mal z toho hrôzu. Kvôli vyšším cenám sme sa rozhodli ísť do inej maríny. Vplávanie žiaden problém, zopár otočiek po maríne, keď tu na mňa zrazu dakto kričí, že mám vojsť do parkovacieho miesta, kde by som sa nevtesnal ani teoreticky, nie to prakticky. Pre iné lode žiaden problém, ale pre túto "powerboat" sú manévre pri pomalej rýchlosti dosť problém, navyše krížom cez marínu nás tlačí prúd vody. Zopár krát sa poposúvam vpred a vzad na mieste, aby som sa udržal a všetko si poriadne obzrel, no prúd nás už tlačí bokom a to sa nedá vymanévrovať. Točiť sa dá len zadkom lode, predkom obmedzene. Ulička v maríne má šírku cca 8m a prúd nás bokom tlačí na zaparkované lode. Snažím sa z toho dostať, ale nedá sa. Loď nie je schopná ísť pomalšie ako 7km/h a to je v takýchto tesných podmienkach riadne veľká rýchlosť. Na druhej strane ak nie je rýchlosť, nie je manévrovateľnosť a keď je manévrovateľnosť i tak nie je taká, že sa vieme točiť na mieste. Predok lode je úplne neovládateľný, zadok sa ako tak dá. O chvíľu sa už veslom odrážame a čiastočne šúchame o megajachtu. Óoo aké šťastie, že majiteľ je niekde preč. Všetci v maríne po nás čumákujú, ale žeby nám niekto pomohol, to nič. Po chvíli sa rozhodnem nacúvať na úplne iné miesto. Keď to vidí majiteľ lodičky vedľa ktorej sa chceme napratať, zdesene vybeháva von, že mu aspoň hodíme lano, aby nás predkom pritiahol k brehu, lebo zadok sa už ako tak podarilo zaparkovať. Jeho lodičku sme vďaka Tomčovi a Žabovi nešuchli, tí to v poslednej chvíli odrazili. Ujko nás ani nepriviazal, len nás trochu pritiahol a tam nechal pohodené lano, nech si už poradíme ako vieme. Zjavne pokiaľ niekomu nejde o jeho loď, tak sa veľmi nenamáha pomáhať. Hanbím sa na lodi, že z nej snáď ani nevyleziem, aj keď viem, že s tou loďou bol ten manéver takmer nemožný. To však ostatní nechápu a "hafenmajster" nás pekne zvozí, že sme totálni šuflikári a že máme zakázané ráno odísť bez toho, aby to on videl na vlastné oči. Nie, že mu zdemolujeme jachty v prístave. No to bol zážitok... Som z toho nervózny ešte počas celej prehliadky inak celkom pekného mestečka. To nás upútalo nie len uličkami, kanálmi so zaparkovanými hausboatmi, ale aj tým, že je tu zjavne radikálne viac mladých ľudí ako v iných mestách.

... a hlavne mali tam lepšiu pizzu ako posledne ešte v Nemecku ...


Groningen ranný odchod

Ráno sme vyplávali z maríny úplne excelentne. Veď som nad tým tiež rozmýšľal už od včera ako sa z tých stiesnených priestorov dostať a ako to bude naj a v noci sme kvôli tomu dokonca otáčali loď.
Manéver sa podaril. Cez úzke vodné uličky maríny vychádzame von na kanál. Ľudia z niektorých lodí nám kývu a lúčia sa s nami, akoby dávno zabudli na včerajšok, alebo nás vôbec nevideli, čo sme včera vyvádzali. V maríne sme tiež stretli nemcov, ktorí sa paralelne s nami plavia už od Aurichu. Žaba si s nimi pokecá, načerpáme od nich nejaké info a ide sa ďalej. Hneď za marínou musíme prejsť plavebnú komoru. Keďže rôzne manévre nie je možné skúšať inak ako na ostro, skúšam pristávať v maríne väčšou rýchlosťou. Malé rýchlosti totiž celkom zvládame, ale tie sú nepoužiteľné pri rôznych vetroch a prúdoch. Pristávanie vyššou rýchlosťou kvalitne vydesí posádku, keď to do brehu tak trošku napálim a chvíľku sa o breh šuchneme.
Potom ešte kvalitne zachaosíme, keďže prúd nám stále berie predok, ktorým sa manévrovať nedá aj keď sa všetci snažia, no už nijako nedosiahnu na breh, aby sa o neho zachytili. Nakoniec pristávame k úplne opačnému brehu ako sme si pôvodne zvolili. Tu vidno, že pri rôznych manévroch je každá ruka, či noha potrebná. Bohužiaľ nie je iný spôsob ako nacvičovať sťažené podmienky aj keď posádke som celkom zavaril a vzhľadom na hluk v lodi príkazy občas vydávam v takom kriku, že chudáci môžu mať všelijaké pocity.
V ďalšej komore potom na ukľudnenie posádky pristávam úplne jemnučko a od Žabu dokonca dostanem pochvalu :) Odmenu vo forme Kinder Bueno som si prezieravo zjedol už pred komorou.


Van Starkenborgh kanál

Po kanály, ktorý nie je ničím extra zaujímavý si to pomaly valíme vpred. Motor bublá ak sa tak dá nazvať jeho dunivý zvuk a lodička ide rýchlosťou približne 9km za hodinu. Vonku v kuse pripeká, občas až nepríjemne, ale lepšie ako keby pršalo. Občas sa po bokoch kanálu objavia krásne upravené záhradky končiace až vo vode s nemenej zaujímavými nehnuteľnosťami. Krásne pohľady. Niekedy nám pred nosom zavrú most a my potom skúšame, či sa predsa len dá prejsť aj zavretý. Zatiaľ sa to vždy podarilo aj keď raz chýbalo len 20cm a vlajku by nám zobrala konštrukcia mosta.


Nákupy na vode

Už od včera riešime, kde by sme natankovali loď. Všetci tvrdia, že najbližšia pumpa na vode je 4 až 6 hodín jazdy. My však vôbec netušíme, či prietokomer merá dobre a aká je realita v nádrži. "Hafenmajster" v Groningene nás posielal na 300m vzdialenú pumpu Shell pre autá a berie ako samozrejmosť, že so sebou nosíme kanister. Žaba odpovedá, že kanister samozrejme máme, neprizná však, že plný benzínu pre záložný motor a teda nepoužiteľný na natankovanie nafty. Tankovať 300l nádrž s 20l kanistrom z pumpy 300m vzdialenej to by bola asi iná zábava.

Počas jazdy mi intuícia napovie, aby som z kanálu zabočil do úplne nenápadnej vodnej uličky, maličkého prístavu pri meste Stroobe. A predstavte si. Pumpa na vode po cca 2h jazdy. Tankovanie síce v našom prípade znamená trošku komédiu, ktorú nebudem rozpisovať, ale nakoniec nás celkom potešilo. Podľa palubného počítača sme doteraz spotrebovali 162l nafty a tankujeme nakoniec len 135l a nádrže sú plné. Priamo pri móle je nakoniec aj vstup do lodného obchodu, kde nakúpime ďalšie 4 fendre (odrazníky). Doteraz sme ich mali 6 a tetuška v Groningene sa na nás pozerala, že ich máme nejako málo, keď chceme ísť do tlačenice menom Amsterdam SAIL. Neskôr z paluby lode pozorujeme ešte 2 kaviarničky, kde sa dá priamo prikotviť a užívať si život zo súše, ale to už nie je pre nás. Tam nás chytá suchozemská choroba. Poniektorým sa na zemi všetko kýve a pevne sa už cítia len na rozhúpanej lodi - žeby sa z nás stávali námorníci ? :).


Obed na vode

Dnes nejako nestíhame plán, takže sme sa rozhodli zakotviť na veľkom jazere, s výhľadom na pieskovú pláž. Je tu kopa lodí a lodičiek a krížom cez jazero vedie plavebná dráha kanálu, po ktorom sa občas preplaví veľká nákladná loď. No proste atmosféra. Pod nami je len asi meter vody. Dnešný obed varí šéfkuchár Žaba s pomocníkom Tomčom a zas z toho kuká pekná dobrota. To je život...

Čítam si poznámky v notebooku, ktoré mi pripomenú, že v Holandsku majú v nedeľu obchody zavreté. Treba sa poriadne najesť, kto vie, čo zo zásob urobíme zajtra. Pre atmosféru na lodi ešte na želanie časti posádky vyberám našu vlajočku o rozmeroch 1,5x1 meter a hrdo ju vyvesujeme na anténu. Pri takejto vlajke už všetci naokolo vedia, z akej "višne" (Slovenska) sme spadli. I keď podľa doterajších skúseností je pre väčšinu ľudí takáto vlajka úplne neznáma a vidia ju prvý krát v živote. Na lodi určite.


Grou

Nestíhame náš denný plán a preto zakotvíme v mestečku Grou asi hodinu pred miestom plánovaného pristátia. Vonku veje poriadny vietor a tak pristávanie nezvládame na prvý pokus. Po zakotvení medzi kolmi (zatiaľ sme boli vždy pri móle) uväzujeme loď až 6-timi lanami. Systém zjavne funguje a po celú veternú noc loď pevne drží. Okolo lode spravíme camper (domček z fólií) a dnu je tak príjemne, že nakoniec aj spím vonku na zadnej sedačke. Prehliadka mesta ma fascinovala. Mestečko je úplne maličké bez nejakého extra života. Ten sa zjavne skončil už niekedy poobede. Ale tie domčeky, každý ma svoju históriu a sú naozaj veľmi romantické. V maríne sme nenašli "hafenmajstra", takže zase parkujeme zadarmo. V praxi to však znamená, že ráno treba zdúchnuť ak nechceme platiť :) Keďže časovo nestíhame, tak je i tak naplánovaný odchod na ôsmu ráno. Už sa nám to skoré vstávanie nejako stáva pravidlom.


Plavba smer Lemmer

Ráno za nezanedbateľného vetra odkotvujeme. Nevolíme najlepšiu alternatívu, ale viac menej bez problémov odchádzame. O chvíľu sa preplavujeme vodným mostom a pod nami je diaľnica. Kanál princezny Margaréty, po ktorom sa plavíme často preteká väčšími jazerami, po holandsky moriami. V ich okolí veje silný vietor a robí vlny. Tie sa smerom k mestečku Lemmer, ktoré je už priamo na mori stále zväčšujú, vietor je stále silnejší. Premávka sa tiež zväčšuje. V jednom čase v dohľade a to viditeľnosť nie je práve najlepšia napočítam až 26 lodí a to všetko na kanály, nie na nejakom širokom jazere. Chvíľami to vyzerá ako na diaľnici. Raz sa dokonca plavím natlačený len cca meter od bóje a 5 metrov odo mňa na druhej strane si to šinie velikánska nákladná loď. Vlny sa stále zväčšujú a priplávanie do Lemmeru sa tak stáva vzrušujúcim zážitkom.


Lemmer stojí za to!

Na okraji mestečka Lemmer vchádzame do vodného sídliska. Niečo ako naša vilová štvrť akurát miesto asfaltových ciest sú všade cesty vodné. Úžasné domčeky, perfektne upravené záhradky, kde sa dá v mnohom inšpirovať a pred každým domčekom ako inak zaparkovaná nejaká tá lodička. Pred niektorými 4m dlhý nafukovací čln, pred väčšinou skôr 10 metrová jachta, no a niekde aj riadny "krížnik". Stále fúka dosť silný vietor a tak pristavíme v miestnej maríne na kus reči, že ako to vyzerá na mori (do Amsterdamu je to po mori už len 90km). Veľmi zhovorčivý tam nie sú, no pri náznakoch plavby cez more s našou loďou jasne naznačujú,že len blázni by sa aktuálne vybrali na more. To je jasný signál, že musíme ísť alternatívnou cestou po kanáloch. Tie nám však môžu zabrať dosť času, takže vidím, že zajtra zas vstávame o ôsmej, aby sme ten Amsterdam stihli.
Pomaly vchádzame do útrob mestečka Lemmer a po obhliadke peknej pieskovej morskej pláže na chvíľu zakotvíme takmer v centre priamo vedľa ulice, kde sa prechádzajú ľudia a začíname variť a neskôr pochutnávať si na obede. Má to svoje čaro :) Povedľa nás v kuse chodí kvantum lodí väčšinou o dosť väčších rozmerov. Prejazd loďou centrom je časovo krátky, ale je to naozaj zážiťok. Teda ZÁŽITOK. Pre mňa asi najkrajši na trase, aj keď tlačenicu, akú sme tam zažili to by bolo aj na infarkt, ale zjavne som dnes v kľude všetko zvládal a neznervózňoval sa príliš zo všetkého naokolo, takže aj v tom vetre, čo tam fúkal som mal ruku pevnú a loďka poslúchala.
Snáď len ťuťmák otvárač mostov nevedel tu svoju "paprčku" s drevákom, do ktorého chcel hodiť Euro za otvorenie mosta poriadne natrčiť a kvôli nemu sme ošúchali loď o bok mostu. Úplným centrom mesta sa plavíme pomedzi nábrežia s kaviarničkami v uzučkom kanále, kde spolu s nami, alebo oproti nám idú oveľa väčšie lode. Všade po bokoch kanálu sedia ľudia, pijú kávičku, pivo, diskutujú. My a s nami ďalšie lode im robíme atmosféru. Koniec centra tvorí miniplavebná komora v akej by som bol najradšej sám. Keď sa do nej pomaly rútime zo zákruty už je v nej 7 lodí a to sa tam ešte máme vtrepkať my. Okolo celej komory stojí snáď 30 ľudí, pre ktorých to je miestna atrakcia. Ak teraz rozdrúzgam zopár lodí, tak možno budeme aj v miestnych novinách. Komorníčka kričí "rýchlo, rýchlo", dvere do komory sa už pomaly zatvárajú a my ešte nie sme ani dnu. Privrú nás železné dvere, alebo pridám a prevalcujeme nejakú tu loď? Dnes ma však už nič nerozhádže a aj vďaka pomoci všetkých na lodi pristávame v komore ukážkovo aj keď tam už nie je takmer žiadne miesto. Ľudia si obzerajú našu vlajku a o chvíľu už vyplávame do morského zálivu.
Len cca 500 metrov po mori a už sa treba vtlačiť do ďalšej plavebnej komory, ktorá vedie na kanál, tak aby sme zvyšok nebezpečného odkrytého mora obišli. Pred komorou je však lodná zápcha, fúka tam strašne silný vietor a manévre s loďou, ktoré tam predvádzame sú občas fakt zaujímavé. Nakoniec vchádzame do komory a to ešte netušíme, že bude v niečom jedinečná. Postupne z nej vypustia až 5,5 metra vody a my zostávame v akejsi brudnej kamennej škatuli. Žaba v tom úžase takmer utopí v komore svoj papuče, ale naštastie sa záchranná akcia podarí. Po otvorení dverí plavebnej komory už vidíme našu večernú trasu. Kanál lemovaný vysokou trávou, občas dokonca pretínajúci les bude našou cestou ďalšie 4 hodiny. Tá sa nepredpokladane skončí o 19:20 pred plavebnou komorou, ktorú zavreli o 19:00. To pre nás znamená, že nespíme v žiadnej maríne, ale kempujeme v objatí lesov na malom jazierku pred plavebnou komorou.


Vytopená loď

Večer sa riadne rozprší a prši aj v noci.
Kvapčí aj cez plátenú vodotesnú strechu, takže ráno len zo svojho sedadla odčerpávam 1,5l vody. To sme však čakali. Vieme už kde sú na spojoch rôznych častí strechy nedokonalosti, ktoré pustia vodu. Čo sme nečakali, že voda sa dostane nejakými cestičkami aj do kuchynky, takže vytopí nejaké tie potraviny. Ráno sa dozvedám, že Tomčo a Žaba sa v noci zobudili na to, že im cez neutesnené dvierka kvapká na hlavu. V zadnej kapitánskej kajute samozrejme nie je žiaden problém :) Stav vykonaných opráv overíme pri ďalšom daždi, alebo si ich overí druhá skupina na spiatočnej ceste :)


Smer tulene...

Náš dnešný plán stihnúť dôjsť do mesta Harderwijk je odvážny a časovo ťažko splniteľný. V Harderwijk je "tuleňárium" a delfinárium, o ktorom Tomčo sníva celú plavbu. Plavíme sa už viac po jazerách ako kanáloch. Tie majú veľkosť Šíravy, prípadne sú aj väčšie. Sú lemované plážami, kempingmi a marínami. Cestou prechádzame cez plavebnú komoru, pred ktorou je megazápcha. V čase nášho príchodu už pred komorou krúži, alebo čaká zakotvených asi 10 lodí a za nami prichádzajú ďalšie a ďalšie. Najprv si ani netrúfame vojsť dnu, no nakoniec sa natlačíme do nie práve najväčšej komory spolu s ďalšími 13-timi loďami. Dnu vchádzame takmer poslední, takže si zas musíme vyskúšať naše pristávacie schopnosti v obmedzených priestoroch. Preplavba je nakoniec bezproblémova. Za komorou dáme "plný kotol" (t.j. 1000 otáčok, lebo rýchlosť je obmedzená) a rýchlosťou okolo 10km za hodinu smerujeme k tuleňom...
Do Harderwijk dôjdeme pred 16-tou, no marína i mestský prístav sú beznádejne zaplnené. Nakoniec dočasne zakotvíme na troch asi súkromných koloch v plavebnej dráhe na odbočke do maríny, no Tomčo zisťuje, že tuleňárium je nie len riadne drahé, ale o 16-tej bola tiež posledná možnosť ho navštíviť.


Nočná plavba

Za mestom Harderwijk preskúmame 3 maríny a zisťujeme, že vedľa jednej z nich je konečne free wifi a na to čakáme už 4 dni.
Vyjdeme teda cez bránku von z maríny, nahráme dáta do blogu a odpovieme na maily. Zrazu sa spustí dážď a my bežíme späť do maríny. Ejha! Bránka zamknutá. Peťo ju bez problémov preskočí, Tomčo tiež, no mne už bedňu, ktorú používame ako schodík nikto nepodrží a takmer sa tam rozdrúzgam. Aktuálny čas 22:00 vonku total tma, v maríne žiaden "hafenmajster" a sprchy idú na nejaký čip. Do toho ešte prší. Jediná možnosť preplaviť sa cca 3km do inej maríny cez jazero. Týmto návrhom som tak nažhavil posádku, že už sa nijako nedá vycúvať. O chvíľu už Žaba hlavný osvetľovač kužeľom svetla vyhľadáva bóje ohraničujúce plavebnú dráhu na tmavej hladine.
V skutočnosti však priťahuje stovky mušiek, takže zas extra príjemné to asi nie je. Na mňa pre zmenu prší cez predné okno, ktoré je kvôli lepšiemu výhľadu otvorené. Po čase už predvádzame excelentný nočný pristávací manéver. Do maríny sme došli dostatočne neskoro, takže využívame všetky služby a zase neplatíme. Už sa nám to stáva pravidlom. Neskôr sa ešte Žaba stratí v nočnej spleti prístavných mól maríny pri ceste zo sprchy na loď :)


Zážitky sa gradujú

Ráno štandard útek z maríny o 7:30 ráno. Vstupujeme na kanál v daždi miestami až prudkom daždi. Celý kanál je zahalený v hmle. Do týchto šialených podmienok, keď cez predné "igelitové" okná našej plátenej strechy figu vidím sa postupne dvíha čím ďalej tým väčší vietor. Okolie tvoria kempingy obklopené úžasnými plážami. Nie však v tomto počasí. Vietor dvíha vlny. Tie sú miestami také, že Žaba v prednej kajute leží s vankúšom nie pod hlavou, ale nad hlavou (aby si ju neobúchal o strechu). Celé doobedu sa lodička zmieta v daždi, vetre a vlnách. Viditeľnosť je mizerná. Ešte, že máme všetky tie elektronické navigačné hračky. Podmienky, pri ktorých by asi druhá skupina umierala od strachu prežíva táto skupina klasicky. Tomčo so Žabom vylihujú v prednej kajute, ako keby o nič nešlo. Teda vlastne robia predné ťažítka, aby loď lepšie rozrážala vlny. Peťo pracuje na palube na notebooku nezávisle na výške vĺn a stará sa o moju pohodu. Teplý čajík v takejto plavbe len bodne. Niekoľkohodinová plavba v takýchto podmienkach je nadmieru vyčerpávajúca.
Po obede vstupujeme do maríny mestečka Naarden. V maríne zadarmo natankujeme vodu, ktorá došla pri rannom čaji a ja sa kochám vecičkami, ktoré predávajú v jachtárskom obchode. Samozrejme neodchádzam naprázdno a pre potešenie námorníckej duše, ale hlavne maximálnu ochranu lodičky dokupujem ďalšie fendre. Ak sme žiaden fender nestratili tak máme lodičku ovešanú už 12-timi fendrami. Občas je v kanáloch a komorách taká tlačenica, že už to má svoj význam. Tetuška v maríne tvrdí, že na mori, skadiaľ sme prišli fúka 6 stupňov Beauforta. To je vietor do 13 m/s. Pri mojich dokladoch nemám ani povolené vyplávať pri viac ako 4-ke, čo je vietor polovičnej sily.


Klasicky holandský Muiden

Z Naardenu prejdeme asi 8 km po nekľudnom mori do mestečka Muiden. Tam by sme chceli prespať a ráno zaútočiť na Amsterdam. Muiden je mestečko s krásnym zámkom na vode a klasickými holandskými domčekmi okolo tenkého kanálu, po ktorom sa plavíme. Celý Muiden je však beznádejne preplnený loďami. Všetko smeruje na Sail Amsterdam a nie je ani kde zakotviť. Vidíme prvú repliku starodávnej plachetnice a mnoho zaujímavých lodí. Keďže nemáme kde zakotviť musíme ešte dnes postupovať ďalej. Cez more do Amsterdamu je to cca 15km, ale dnes už nechceme pokúšať osud. Volíme vnútrozemskú cestu kanálmi, síce o niekoľko km dlhšiu, ale naozaj perfektnú. Začíname improvizovať. Táto cesta nebola ani v alternatívnych trasách, ktoré som plánoval. O chvíľu sa už plavíme úzkym kanálom centra mestečka Muiden a neskôr pokračujeme zopár kilometrov dlhým kanálom lemovaným hausboatmi nalepenými jeden na druhom. Úžasné pohľady.


Mestečko Weesp

Po zopár kilometroch vstupujeme do mestečka Weesp. Unavený padám do postele, kým zvyšok pripravuje neskorý obed. Neskôr sa preplavíme centrom mestečka. 3 eurá zmiznú v dreváku, ale preplavba je zas vzrušujúci zážitok. Neviem ako to prežívajú ostatní, keď sa len kochajú pohľadmi naokolo, ale pre mňa je to zážitok o to väčší, že tieto preplavby sú väčšinou dosť náročné na uriadenie lode v malých priestoroch a to nie je vždy práve ľahké.


Smer Amsterdam

Za mestečkom Weesp sa napojíme na veľký kanál smerujúci do Amsterdamu. Kanál má nejako šialene rozbúrenú hladinu. Čím to je? Pred nami prešla megaloď, vyrobila megavlny a kolmé steny kanálu tie vlny dookola odrážajú až z toho vzniká úplne chaotické vlnenie. V každom prípade zažívame najväčšie vlny na našej plavbe. Žaba s Tomčom zapretí všetkými končatinami o rôzne výstupky v prednej kajute miestami vo vzduchu sa snažia robiť nejaké to ťažítko, nech loď lepšie rozrazí vlnu, no predok lode i tak vyletí o dva metre vyššie a o chvíľu už padá dole. Toto sa niekoľko krát zopakuje a z prednej kajuty počuť výkriky desu skombinované s výkrikmi smiechu a nadšenia. Po niekoľkých kilometroch vplávame do Amsterdamu. Teda skôr do nejakých predmestí. Maríny skôr katasrofálnych úrovní jasne ukazujúce, že sme ešte zopár kilometrov od centra sú beznádejne zaplnené. Všade nám hovoria, že problémom je Amsterdam SAIL. Ako to už u nás býva zvykom nakoniec nájdeme marínu, kde už nikto nie je (správa maríny) a tak si vyberáme miesto a parkujeme "na čierno" a zase zadarmo. Už by som radšej platil, ako ráno zas vstávať o siedmej :)

čítali ste časť druhú, plavba...
pokračujte v čítaní výberom z dolnej ponuky

ČASŤ PRVÁ
Pred plavbou...



O tom, koľko vecí sa môže zakomplikovať, kým vyrazíte na svoju životnú plavbu, alebo ako pomaličky a cez aké prekážky sa zhmotňuje naozaj veľký námornícky sen.

ČASŤ DRUHÁ
Plavba...



Plavba po riekach, kanáloch, jazerách i moriach v slnku, zime, daždi i vetre... Popod otváracie mosty, cez desiatky plavebných komôr, vodným aquaduktom, alebo keď sa sen plní...

ČASŤ TRETIA
Amsterdamské vyvrcholenie



O samotnej akcii Amsterdam Sail, o zhmotnení krásneho snu a tom, že aj keď ste vyhrali nie je ešte zážitkom koniec, lebo to pravé posádku čaká až po vystúpení z lode :)








plavba loďou - motorovým člnom, plavby na rýchlej lodi, jachte, požičanie lode, požičovňa člnov, Zemplínska Šírava
Zemplinska sirava, ubytovanie